Iba 23-ročný brankár, šikovný chalanisko do partie, ktorý sa pokojne postaví aj do stredu pola, keď je treba…práve taký je Dušan Kalíšek.
Dušan si k futbalu pričuchol už v prvom ročníku na základnej škole, kde sa dohodol so spolužiakmi, že sa prihlásia do futbalového krúžku: „Prakticky odvtedy ma to drží, a to je už dosť rokov. Pamätám si, že prvý zápas sme hrali v Žiari nad Hronom, kde sme prehrali 31:1. Hrali sme na umelom ihrisku s mantinelmi, na čo sme my neboli vôbec zvyknutí, keďže som odchovaný na „dedinskom trávniku“. Nuž začiatky boli ťažké,“ smeje sa dnes už skúsený brankár, ktorého k futbalu viedli a najviac podporovali rodičia. „Vždy ma podporovali a pomáhali mi, za čo som im nesmierne vďačný,“ dodáva Dušan, ktorý vyrastal, a aj stále býva, na dedine, kde nie je veľa možností na využitie voľného času. „Jediné, čo sme mohli, ako malí chlapci robiť, bolo behať na ihrisku a naháňať loptu. V zime sme chodievali hrávať aj hokej na zamrznuté jazerá, ale pravdu povediac kopačky sú mi sympatickejšie ako korčule,“ priznáva.
Dušan Kalíšek začínal svoju futbalovú kariéru v TJ Baník Štiavnické Bane. „Môj prvý tréner bol Andrej Neuschl, ktorý nám vždy hovoril: „ak budete hrávať za profesionálny tím, tak ma nezabudnite spomenúť“, to sa mi však nepodarilo, tak ho spomeniem aspoň tu,“ dodáva s úsmevom gólman a aj my pána trénera Neuschla pozdravujeme.
TJ Baník však nebol jediným klubom, kde mladý brankár získaval svoje skúsenosti: „Takisto nikdy nezabudnem na dvojročné hosťovanie v Novej Bani, kde sa nám síce herne veľmi nedarilo, ale partia sme bola neskutočne dobrá. Spoluhráči ma hneď prijali medzi seba. Cítil som sa tam „ako doma“. Rád spomínam na tie časy a nezabudnuteľné zážitky.“
Po prvýkrát vo farbách nášho klubu nastúpil Dušan pred viac ako tromi rokmi, kedy sa jeho vtedajší klub FK Baník Štiavnické Bane spojil s Banskou Štiavnicou.
Momentálne si naša jednotka v bráne pochvaľuje najmä partiu, ktorú tu vytvoril náš športový riaditeľ Lukáš Pellegrini: „Poviem vám, že nič lepšie sa mi nemohlo stať. Káder spolu s trénerom tvorí neskutočná partia, ktorá si nerozumie iba na ihrisku, ale aj mimo neho. Takže som maximálne spokojný. Máme dosť hráčov, ktorí hrali na vyššej úrovni, ako napríklad Lukáš Tesák alebo Lukáš Pellegrini. Je super, keď máte v tíme možnosť od koho sa učiť.“
Aj keď Dušana chválime ako jednotku v bráne, sú situácie, kedy sa musí postaviť aj do poľa. „V bráne som rád, pretože nemusím toľko behať (žartujem). Začínal som ako záložník, ale veľmi často som padal na zem, a tak ma tréneri poslali do brány. Odvtedy sa ma to drží. Aj keď v minulej sezóne, keď sme mali veľa zranení v tíme, som musel aj hrať v poli, takže som vlastne „univerzál“,“ smeje sa Dušan na situácii, kedy sa musel poriadne zapotiť.
Ako každému v tíme, s ktorým robíme rozhovor, aj Dušanovi sme položili jednu otázku, a to. Aké sú jeho životné ciele. „Určite by som sa chcel dostať do vyššej súťaže a skúsiť, či by som na to vôbec mal. Tím máme kvalitný, preto dúfam, že by sa nám to mohlo podariť. Poviem pravdu, že na otázku životného cieľa sa ma ešte asi nikto nepýtal, takže som na tým veľmi neuvažoval, ale určite by som sa chcel dožiť dôchodku,“ opäť s ľahkosťou a nadhľadom odpovedá a jedným dychom spomína aj na svoje futbalové vzory: „Keď som bol malý chlapec, bol môj futbalovým vzorom španielsky brankár Iker Casillas, ale najväčším vzorom sú pre mňa moji rodičia.“
Rodina je pre Dušana veľmi dôležitá: „Veľmi rád trávim voľný čas s rodinou a kamarátmi. Milujem leto, zábavy, grilovanie a dlhé vysedávanie vonku pri ohníku. Radi s rodinou hrávame spoločenské hry – žolík, a tak (vždy musím ale vyhrať). Môj ocino s krstným založili pred rokmi stavebnú firmu, po strednej som sa k nim pridal a doteraz sa mám čo od nich učiť,“ hovorí Dušan nielen o svojom voľnom čase, ale aj o práci.
FK Sitno zimuje na hrote tabuľky a vedenie sa netají postupovými ambíciami. Ako však túto situáciu vníma Dušan: „Je to jednoznačne náš cieľ od začiatku sezóny a súhlasím s ním. Kvalitu na to máme a tiež si myslím, že to máme dobre rozbehnuté.“